POSTUP PRI OZNAMOVANÍ NEPRIAZNIVÝCH INFORMÁCIÍ – 6 KROKOVÝ PROTOKOL
R. Buckman vypracoval 6-krokový protokol pre oznamovanie nepriaznivých správ o nevyliečiteľnosti či progresii ochorenia pacientom. Protokol sme sa
pokúsili modifikovať pre situáciu podávania informácií rodičovi detského pacienta o hrozbe či neodvratnosti úmrtia jeho dieťaťa. Tento postup môže pomôcť
lekárovi pripraviť sa na náročný rozhovor a zvládnuť ho v prospech oboch strán.
1.KROK:
Príprava vhodného prostredia, atmosféry
- Dôležité je vytvoriť vhodné a dôstojné prostredie na rozhovor, teda také, kde nebude ruch, pohyb cudzích osôb a rodič bude mať možnosť prejaviť svoje emócie.
- Pri rozhovore sa odporúča sedieť, postávanie často vyvoláva v rodičoch pocit, že lekár nemá dostatok času.
- Pozornosť treba venovať aj optimálnej telesnej vzdialenosti od rodiča a prispôsobovať ju priebehu rozhovoru.
Predstavenie sa
- Pokiaľ ide o prvé stretnutie s rodičom, je dôležité objasniť svoju rolu v starostlivosti o dieťa.
- Lekár by si mal overiť s kým hovorí – nie vždy sa prichádza informovať na stav dieťaťa len rodič
- V komunikácii s rodičmi sa odporúča oslovovať ich priezviskom, zatiaľ čo dieťa jeho menom
2.KROK:
Začiatok samotného rozhovoru.
Vhodné je najskôr nadviazať kontakt s rodičom pomocou otvorených otázok, smerovaných na jeho
momentálne rozpoloženie a vnímanie situácie („Ako situáciu zvládate?“, matke po pôrode novorodenca –
pacienta : „Ako sa cítite po pôrode?“).
3.KROK:
Zorientovanie sa v tom ako veľa vie rodič o tom, čo sa s dieťaťom deje, a tiež ako podrobne chce byť informovaný.
Je dôležité dozvedieť sa od rodičov ako zdravotný stav dieťaťa vnímajú, aké sú ich predstavy a koncepcie, na čo sú
pripravení, s čím naopak nerátajú. Pomáha to zvoliť najvhodnejší spôsob, ako im podávať informácie. Sú rodičia
(a je ich väčšina), ktorí chcú byť informovaní podrobne a pravidelne, ale sú aj takí, ktorým viac informácií súčasne
zvyšuje úzkosť. Je dôležité rešpektovať prianie rodičov. Následne je vhodné urobiť rekapituláciu dovtedajšieho priebehu
ochorenia dieťaťa, pri akútnejších stavoch rekapituláciu informácií o tom, čo sa vlastne udialo.
4.KROK:
Podávanie informácií.
Optimálne je podávať informácie postupne. To je možné pri dlhšie trvajúcich, progredujúcich
ochoreniach, ale je to takmer nemožné pri náhlom ohrození života dieťaťa.
Dôležité je podávať presné a zrozumiteľné informácie, v opačnom prípade hrozí riziko, že ich
rodina nepochopí správne. Napríklad matka dieťaťa, ktorú lekár informoval, že už dieťa odpojili
z dýchacieho prístroja toto pochopila ako informáciu, že dieťa začalo dýchať samo. Pritom jej
lekár týmto spôsobom oznámil, že dieťa zomrelo. Takéto nedorozumenia môžu byť spôsobené jednak
vágnym či neukončeným spôsobom podania informácie zo strany lekára, ale aj skutočnosťou, že
rodičia niekedy nechápu alebo si nedokážu pripustiť závažnosť situácie.
5.KROK:
Ponechanie priestoru na spracovanie prvotných pocitov, otázky rodičov a terapeutický dialóg.
Úspech alebo zlyhanie v informovaní do veľkej miery závisí práve od toho, ako lekár umožní (a pomôže)
rodičovi po oznámení informácie spracovať pocity, myšlienky a emócie ktoré sa objavia. ٭
6.KROK:
Starostlivosť o rodiča, poskytnutie oporných bodov do budúcnosti.
- Uistenie lekára, že celý ošetrujúci tím urobí všetko pre najlepšiu starostlivosť o dieťa.
- Prejavenie podpory a uistenie, že nie sú vo svojej situácii sami a majú sa na koho obrátiť.
- Ubezpečenie, že pri každej vážnejšej zmene v zdravotnom stave dieťaťa bude lekár rodičov okamžite informovať.