Reakcia rodiča na informáciu o zdravotnom stave dieťaťa smerujúceho k úmrtiu alebo o úmrtí dieťaťa, závisí od okolností smrti dieťaťa, od spôsobu, akým mu bola informácia podaná, od osobnostnej výbavy rodiča, od podpory zo strany okolia a celkovej životnej situácie. Zväčša je to lekár, kto je svedkom prvej reakcie rodiča a preto je dôležité, aby dokázal na situáciu adekvátne reagovať. U lekárov vyvolávajú obavy najmä búrlivé, intenzívne emócie rodiča (plač, krik, fyzické zrútenie...). Pritom z hľadiska prospešnosti vyrovnávania sa so zlou správou je pre rodiča vhodnejšie, ak je schopný svoje emócie dať zo seba von a nepotláča ich v sebe.

Šok. Rodič je zavalený emóciou, nie je schopný súvislo myslieť ani robiť akékoľvek rozhodnutia. Môže byť dezorientovaný, paralyzovaný, strieda sa v ňom vír premenlivých pocitov a emócií.
Intervencia lekára: Nechať rodičovi niekoľko minút priestor na prejavenie pocitov, emócií. Následne je vhodné použiť empatickú reakciu, teda vyjadriť verbálne aj neverbálne porozumenie a podporu. Pokračovať v podávaní informácií až vtedy, keď je rodič schopný ich vnímať.

Plač a slzy – sú prejavom niekoľkých rôznych emócií súčasne: bolesti, hnevu, smútku, zúfalstva...
Intervencia lekára: je dôležité podporiť rodiča v prejavení toho, čo cíti. Vhodná je opäť empatická reakcia, bližší fyzický kontakt prípadne dotyk. Zostať pri rodičovi, kým emócia trocha ustúpi, podať vreckovku, ponúknuť vodu.

Hnev (na chorobu, seba, lekárov, rodinu, boha...) a obviňovanie. Hnevom rodič vyjadruje pocity zúfalstva a bezmocnosti, že on ani lekári nedokázali zabrániť úmrtiu dieťaťa. Takáto reakcia je často prejavom neschopnosti zmieriť sa so smrťou dieťaťa a nemá súvislosť s kvalitou starostlivosti, ktorá bola dieťaťu poskytnutá.
Intervencia lekára: Nereagovať naspäť hnevom ani autoritatívnym tónom. Najvhodnejšie je použiť empatickú odpoveď (neznamená to, že lekár súhlasí s tým, čo rodič hovorí, ale že rozumie jeho emočnému stavu). Vždy je dôležité identifikovať silné emócie, nájsť ich pôvod a osloviť ich (ideálne empatickou reakciou). Ak ostávajú ignorované alebo sú kriticky posudzované eskalujú a robia komunikáciu nemožnou.