Ako udržať partnerský vzťah?
Partnerský vzťah rodičov, ktorým práve zomrelo dieťa môže byť touto udalosťou výrazne ohrozený. Niektorí partneri sa môžu navzájom obviňovať za
smrť dieťaťa, môžu vyčítať jeden druhému, že správne a dostatočne nesmútia, resp. že príliš smútia. Obzvlášť, ak aj pred úmrtím dieťaťa vo vzťahu
partnerov existovali problémy, je veľká pravdepodobnosť, že sa ešte viac prehĺbia.
Ak chcete zabrániť častým konfliktom a vzájomnému ochladeniu vzťahov je potrebné s partnerom komunikovať. Je potrebné zistiť, čo prežíva ten druhý,
čo mu pomáha, ako sa vysporiadava so vzniknutou situáciou. Každý smútime jedinečným spôsobom, neexistuje „správny“ spôsob. Snažte sa dať sebe aj
svojim blízkym slobodu v spôsobe, akým smútia.
Najčastejšie problémy medzi partnermi vznikajú, keď majú rozdielnu potrebu hovoriť o strate dieťaťa. Kým jednému vyhovuje o dieťati rozprávať,
iný sa tomu vyhýba. Vtedy je vhodné dohodnúť sa na kompromise, občas sa prispôsobiť potrebám partnera, ale napĺňať aj svoje potreby. Porozprávať sa
môžete aj s priateľmi, známymi, odborníkom, ak partner práve nemá náladu.
V prípade, že máte dojem, že váš partner už smúti neprimerane dlho a že to ohrozuje jeho zdravie, môžete vyhľadať odborníka a poradiť sa.
Taktiež v prípade pretrvávajúcich vzťahových problémov je možné vyhľadať pomoc manželského poradcu.
Samozrejme, nie všetky partnerské vzťahy prechádzajú krízou po strate dieťaťa. Niektorí rodičia uvádzajú, že im táto ťažká životná udalosť priniesla
do vzťahu viac porozumenia, komunikácie, ohľaduplnosti a že ich to zomklo.
Máte ďalšie deti v rodine?
Ak v rodine máte aj ďalšie deti určite ich nevynechávajte zo smútenia vo viere, že ich ochránite pred bolesťou. Budú sa cítiť od vás vzdialené a opustené.
Aj na nich dolieha strata súrodenca, zdieľajte bolesť spolu. Preto vám navrhujeme, aby ste zvážili nasledujúce odporúčania:
- Neklamte dieťa, keď sa vás bude pýtať na súrodenca a snažte sa mu, primerane k veku vysvetliť, že súrodenec sa už nevráti. Niektorí rodičia ukrývajú smútok a slzy pred deťmi a tie preto často nerozumejú čo sa vlastne deje.
- Snažte sa odpovedať na otázky dieťaťa, ale nevnucujte túto tému – dieťa sa pýta na informácie, ktorým nerozumie, často je zvedavé, ale napriek tomu, že vám jeho otázky môžu spôsobovať bolesť je dôležité, aby ste mu vysvetlili čo sa stalo a prečo sa tak cítite.
- Pocit viny – obzvlášť staršie deti môžu prežívať pocit viny za smrť súrodenca, môže sa im zdať, že sa mu dostatočne nevenovali počas života, že mu veľmi ubližovali a neprejavili mu dostatočnú lásku. Na tieto pocity dieťaťa je potrebné citlivo reagovať a ubezpečovať ho, že nenesie vinu za smrť súrodenca, ale tiež, že nie je ani príčinou vášho smútku a bolesti.
- Rešpektujte smútok dieťaťa – nielen vám chýba vaše dieťa, ale aj jeho súrodencom a preto majú právo byť smutní, zmätení, nenaladení.
- Pripravte sa na väčšiu chorobnosť dieťaťa. Niektoré deti na novovzniknutú situáciu reagujú psychosomaticky, akoby „utekali“ do choroby, lebo inak nevedia prejaviť svoje emócie. Prejavy sú rôzne, napr. pocity nevoľnosti, hnačky, alergické prejavy, zhoršenie stavu u chronicky chorých detí, zníženie imunity, častejšie respiračné choroby... Venujte dostatočnú pozornosť zdravotnému stavu dieťaťa a skúste mu umožniť, aby svoje emócie dostatočne prejavilo.
- Dotyk a objatie často povedia viac ako slová. Je potrebné, aby vaše dieťa naďalej cítilo, že ho máte rovnako radi, ako predtým, napriek vášmu smútku.
- Snažte sa zachovať niektoré rituály v rodine (spoločné prechádzky, jedlo, čítanie rozprávok pred spaním...).
- Ak nezvládate starostlivosť o svoje deti, poproste blízke osoby z okolia, aby vám pomohli (napr. starí rodičia, súrodenci, príbuzní, kamaráti... by vám mohli pomôcť s bežnými domácimi prácami, môžu občas zobrať deti na prechádzku, na výlet, vyzdvihnúť ich zo škôlky, školy a nechať vás chvíľu samých doma...).
Ako sa môžu cítiť starí rodičia?
Vzťahy starých rodičov a vnúčat môžu byť rôzne, ale často sú vrúcne a láskyplné. Po úmrtí vnúčaťa preto starí rodičia môžu prežívať hlboký a intenzívny
smútok, ktorý môže negatívne pôsobiť na ich zdravotný stav oslabený vekom. Práve preto sa aj rodičia zosnulého dieťaťa často vyhýbajú prejavom svojich
emócií v prítomností starých rodičov, snažia sa ich chrániť a nedávať najavo, čo skutočne prežívajú. Toto „divadlo“, aj keď je spôsobené dobrými
úmyslami, môže mať za následok, že sa starí rodičia v konečnom dôsledku začnú cítiť neužitoční, odstrčení a izolovaní.
Starí rodičia sa nachádzajú v špecifickej situácii. Na jednej strane prežívajú hlboký smútok nad úmrtím vnúčaťa, na druhej strane je ich smútok umocnený
strachom o vlastné dieťa – rodiča zosnulého dieťaťa. Vnímajú ako ich dcéra/syn trpia a cítia sa bezmocní, neschopní pomôcť. Často majú strach o ich
zdravie, o manželstvo, o ďalšie vnúčatá...
Negatívne emócie starých rodičov sú často umocnené výčitkami a sebaobviňovaním, že práve oni „boli na rade“, že oni mali odísť namiesto zosnulého dieťaťa.
Cítia, že dieťa malo ešte celý život pred sebou, ale oni už toho veľa zažili a mali preto odísť skôr.
Niekedy starí rodičia prejavujú svoj smútok nevhodne, nedokážu ovládať svoje emócie a tým ešte viac sťažujú situáciu rodičov zosnulého dieťaťa. Občas tiež
vyslovujú svoje pochybnosti (napr. či dieťaťu bola poskytnutá dostatočná zdravotná starostlivosť, prečo dieťa nebolo prevezené do lepšej nemocnice, či
rodičia urobili všetko pre záchranu svojho dieťaťa...). Tieto poznámky sú pre rodičov veľmi zraňujúce a preto by sa im mali starí rodičia určite vyhýbať.
Čo môžu starí rodičia urobiť, aby pomohli svojim deťom zvládať vzniknutú situáciu:
- Po oznámení o úmrtí vnúčaťa by mali svojmu dieťaťu a jeho rodine ponúknuť pomoc (samozrejme v hraniciach, v ktorých im to dovolí ich zdravotný stav).
- Starí rodičia by mali rešpektovať želania a názory rodičov zosnulého dieťaťa ohľadom poslednej rozlúčky a pohrebu a nezaťažovať ich osvedčenými receptami „ako by to malo byť“, „ako to robia všetci“, „ako to urobil sused“...
- V rozhovore s rodičmi zosnulého dieťaťa by nemali vyjadrovať pochybnosti o ich starostlivosti o dieťa a určite by nemali hovoriť o tom, čo by oni urobili na ich mieste. Skôr by sa mali zamerať na vyjadrenie podpory a ochoty pomôcť.
- Rodičom zosnulého dieťaťa by mali ponúknuť pomoc, ktorú reálne aj zvládnu (napr. pomoc s domácimi prácami na určitý čas, pomoc so záhradou na určitý čas, postráženie ostatných vnúčat, keď rodičia potrebujú byť chvíľku sami...).
- Načúvať, načúvať, načúvať... Starí rodičia by mali umožniť svojim deťom, aby sa o svojom smútku s nimi porozprávali, mali by vypočuť ich obavy, názory, myšlienky, bez toho aby ich hodnotili. Ak starí rodičia majú kvalitný vzťah so svojimi deťmi môžu pôsobiť ako ostrov bezpečia, na ktorom rodičia zosnulého dieťaťa dokážu prejaviť svoje emócie a utriediť svoju myseľ.
- Rodina zosnulého dieťaťa sa často stretáva s finančnými problémami (náklady na pohreb sú v súčasnosti vysoké a niektorí rodičia, určitý čas po smrti dieťaťa, nie sú schopní venovať sa zárobkovej činnosti). Príležitostná finančná výpomoc starých rodičov, pokiaľ samozrejme majú dostatok prostriedkov, je určite veľmi užitočná.
- Ak starí rodičia majú kvalitný vzťah so svojimi deťmi môžu pôsobiť aj ako indikátor problémov v smútiacej rodine. Oni sú totiž menej emocionálne zaangažovaní v smútku rodiny, ktorá stratila dieťa, ale sú blízko a preto si skôr môžu všimnúť, že napr. rodičia už dlhšiu dobu odmietajú jedlo, že zanedbávajú starostlivosť o ostatné deti, že nechodia do práce, že holdujú alkoholu, že neriešia finančné problémy... V prípade, že sa im niečo nepozdáva, mali by si o tom v kľude pohovoriť so svojimi deťmi. Dôležité je nekritizovať, nesúdiť, ale popísať veci, ktoré sa im nepozdávajú tak, aby nestratili ich dôveru.