Na utíšenie bolesti zo straty dieťaťa neexistuje žiadna zázračná pilulka. Tu je niekoľko rád, ktoré vám môžu pomôcť, samozrejme záleží predovšetkým na vás, ako sa budete správať a čo vám skutočne pomôže:

• Nepotláčajte svoj smútok! Dajte mu priestor spôsobom, ktorý vám je prirodzený (ak cítite potrebu plakať, rozplačte sa, ak chcete byť v spoločnosti, zavolajte blízkym...).
• Vzťahy s okolím upravte tak, aby vám to vyhovovalo! Niekomu pomáha vyrozprávať sa, znova a znova hovoriť o zážitkoch spojených s dieťaťom, ktoré zomrelo. Iný naopak o dieťati nemôže hovoriť a potrebuje ticho a samotu.
• Upravte návštevu hrobového miesta svojim potrebám. Niekomu pomôže vyplakať sa pri hrobe dieťaťa a dopovedať nedopovedané a preto navštevuje hrob takmer denne. Iným rodičom návšteva hrobu spôsobuje obrovskú bolesť a vyhýbajú sa jej. Je to len na vašom rozhodnutí.
• Upravte hrobové miesto podľa vlastných predstav. Niektorí rodičia na hrobové miesto prinášajú hračky, pripevňujú krabicu, do ktorej je možné vložiť dieťaťu list, alebo odkaz, náhrobný kameň ozdobujú samolepkami... Iní uprednostňujú klasickú úpravu (sviečku, kvety...). Bez ohľadu na to, ako sa rozhodnete, neodkladajte tam cenné veci, o ktoré nechcete prísť, lebo žiaľ krádeže sú na cintoríne bežné.
• Bežný život. Keď to čo len trocha pôjde, snažte sa obnoviť bežné činnosti a každodenné rutiny, ktoré nevyžadujú veľa energie.
• Zbavte sa stresov a tlakov, neriešte iné vážne problémy pokiaľ to nie je nevyhnutné.
• Pozor na robenie náhlych rozhodnutí a zmien (druhé dieťa, zmena zamestnania, bývania). Takéto rozhodnutia sú akousi náplasťou na stratu a fungujú len dočasne.
• Niektorým rodičom pomáha rýchly návrat do práce. Skúste sa dohodnúť so zamestnávateľom na určitom prechodnom období, počas ktorého na vás nebudú kladené vysoké nároky, prípadne na skrátenie pracovnej doby, na čiastkovú prácu z domu... V prípade, že sa na prácu necítite, skúste sa so zamestnávateľom dohodnúť na čerpaní dovolenky, neplatenom voľne a pod. Aj keď sa vám možno zdá nepodstatné riešiť pracovné vzťahy vo vašej situácií, je potrebné sa im venovať, lebo aj vy, aj vaša rodina potrebuje prostriedky na život.
• Nezanedbajte starostlivosť o telo! Dôležité je udržiavať hlavne pitný režim a aspoň minimálny prísun živín. Pomáha aj pohyb, prechádzky v prírode, hudba, knihy, výlety.
• Ak ste veriaci človek, navštívte vášho duchovného, skúste sa s ním poradiť, povedať mu čo prežívate, aké máte názory a myšlienky. Niektorí rodičia – ateisti uvádzajú, že im rozhovor s duchovným tiež veľmi pomohol. Iní zase prežívajú veľké sklamanie a hnev voči Bohu /osudu/najvyššej moci, takže buď prestanú navštevovať svoje duchovné centrá alebo sa začnú vyhýbať duchovným, aj keď predtým boli veriaci. Je to samozrejme váš pocit, či viera je, alebo nie je vo vašom smútku nápomocná a preto sa môžete rozhodnúť tak, ako vám to najviac vyhovuje.
• Neostávajte so svojou bolesťou sami, zdieľajte ju s rodinou, priateľmi, prípadne sa môžete spojiť s tými čo tiež stratili dieťa. Ak vaše dieťa bolo väčšie, niektorí rodičia uvádzajú, že im pomáhalo, keď sa rozprávali s jeho kamarátmi.
• Mnohí rodičia uvádzajú, že im v prvých mesiacoch pomáhalo, keď si našli spôsob ako ostať v kontakte s dieťaťom (napr. začali mu písať listy, začali písať denník, v ktorom sa snažili uchovať svoje spomienky na dieťa, vydali jeho básne knižne, vytvorili darčeky pre blízku rodinu s jeho fotkou, urobili videoprezentaciu s jeho fotkami a pod.).
• Niektorí rodičia sa snažia svoj smútok pretaviť do organizovania rôznych akcií v mene zosnulého dieťaťa (napr. rôzne pochody, výlety, športové akcie, kultúrne akcie...) alebo realizujú projekty, ktoré majú za cieľ pomáhať rodinám v podobnej situácii (napr. pôsobia ako dobrovoľníci v existujúcich občianskych združeniach, organizujú svojpomocné skupiny...).
• Skúste povedať okoliu čo potrebujete a čo vám vyslovene vadí. Necíťte sa byť na príťaž. Ak jasne poviete čo potrebujete, uľahčíte situáciu aj im, aj sebe.
• Zavŕšením procesu smútenia je snaha nájsť zosnulému dieťaťu nové miesto vo vašom živote, vo vašej rodine. Vysporiadať sa zo stratou neznamená, že už nikdy nebudete prežívať bolesť, ale že budete schopný milovať svoje dieťa spôsobom, ktorý vám nebude brániť, aby ste sa znovu tešili zo života.